Kravy nepatria do galérií a múzeí
Jozef Sedlák | Pravda, 31. októbra 2011
Obraz slovenskej krajiny sa mení. Z lúk a pasienkov sa vytráca dobytok, z ciest miznú dopravné značky upozorňujúce, že v ich okolí sa pasie statok. Kravičky, kedysi neodmysliteľne dotvárajúce malebnosť, zvuk i vôňu vidieka, už neutvárajú jeho ráz.
Slovákov to už neprekvapuje, na novú, o dobytok a ovce chudobnejšiu krajinu si už zvykli. Skôr ako našinci si zmenu všimnú cudzinci. "Prečo sa u vás na lúkach nepasie dobytok?" spýtali sa nedávno Liptáka Jána Pacigu, jedného z posledných chovateľov pinzgauského dobytka? Zaskočený Paciga, podpredseda Svetovej federácie pinzgauského dobytka, ktorý je u nás ohrozeným druhom, nevedel v prvej chvíli, čo má kolegom z Francúzska odvetiť. A potom vyložil karty na stôl.
"Dobytok nám zo slovenských strání vyhnali vo veľkom dovážané zahraničné produkty. Slovenské syry sú už pomaly zriedkavosťou, ich ponuka klesla pod 30 percent."
Je to skľučujúce konštatovanie, kontrastujúce s výsledkami posledného prieskumu agentúry GfK. Najobľúbenejšími slovenskými potravinami sú mliečne výrobky. Na prvé miesto ich zaradilo osem z desiatich slovenských spotrebiteľov. Ak sú slovenské produkty na pulte, idú dobre na odbyt. A ak sa ich predaj podarí zvýšiť, potom sa bude na Slovensku chovať aj viac kráv a nebudeme musieť chodiť do Važca pozerať sa na obrazy Jána Hálu, aby sme videli, ako vyzerala kedysi živá slovenská krajina. Za posledných dvadsať rokov prišlo Slovensko o vyše jeden milión kusov dobytka a zostalo nám ho menej ako pol milióna! Takýto pokles stád si nevedia predstaviť ani v jednej západoeurópskej krajine.
Zdalo by sa, že slovenské dobytkárstvo je na dne, ale ono sa zázrakom drží a poslední fanatici, ktorí chovajú zvyšných 170–tisíc kráv, patria k výborným chovateľom. Najlepší dôkaz o tom podali na chovateľskom dni v Kočíne pri Piešťanoch. Stretli sa tu farmári, ktorí chovajú zvieratá s unikátnou úžitkovosťou. Predstavte si kravu, ktorá za deň nadojí 118 litrov mlieka a za rok 20 000 litrov! Nie je to americký, ale slovenský zázrak z Agrocontractu Mikuláš. Jedno zviera je schopné nasýtiť mliekom stovky ľudí.
Alebo iný príklad. Usporiadateľské družstvo PVOD Kočín predá do mliekarne ročne sedem miliónov litrov mlieka, jedno percento z ročného predaja mlieka na Slovensku. Ostatne kravy tohto družstva zbierali na chovateľskom dni jeden vavrín za druhým. Čerstvo podojené mlieko z Kočína ochutnal aj hlavný veterinár Ruskej federácie a predsedovi Jozefovi Puvákovi vystrúhal poklonu: "Také dobré mlieko som ešte nepil."
Naozaj, slovenské mlieko je jedno z najzdravších v Európe. Bodaj by nie, máme najprísnejšie normy na posudzovanie zdravotnej bezpečnosti mlieka a tiež krajinu, ktorá za posledných dvadsať rokov ozdravela z hľadiska záťaže pôdy rôznymi cudzorodými látkami. Iba ročnú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov máme super nízku – len 163 kilogramov na jedného obyvateľa, jednu z najnižších v celej únii.
Vysokú plemennú hodnotu dobytka slovenských chovateľov si všimli Rusi. V posledných rokoch investujú obrovské peniaze do nákupu kvalitných zvierat.
"Zo Slovenska vyviezli za dva a pol roka 6 000 vysokoteľných jalovíc," povedal Emil Lauko, konateľ spoločnosti Isokman. "Počas krízy sme im z núdze predali špičkové zvieratá, ktoré by im nemeckí farmári sotvakedy pustili," tvrdí Lauko. Po otelení dali tieto zvieratá v ďalekej sibírskej Ťumeni 9 300 litrov mlieka. Úžasný výkon na prvú laktáciu. Doma na Slovensku, kde v dôsledku krízy zredukovali prvôstkám jedálny lístok – kŕmnu dávku, to bolo o dvetisíc litrov menej. Lauko, ktorý sa celý život venoval dobytku, odkazuje slovenským politikom, aby sa išli pozrieť do Ruska, ako sa kŕmi národ vlastným mliekom.
Slovenskí farmári sa ešte držia. Pri dobytku zotrvávajú, lebo ho milujú, stavajú občas všetko na jednu kartu ako Jozef Puvák, ktorý v čase, keď iní posielali dobytok na bitúnok, kravy nakupoval. Chvalabohu, že ešte máme takýchto chovateľov, ešte sa môžeme napiť slovenského mlieka, ešte naše deti môžu vidieť, ako vyzerá skutočná krava, nie tá fialová z obálky populárnej čokolády.